Práve vyšlo v Mesiac Records – Viktorka Faboková: Povedz mi voda

14. decembra 2020 vyšiel celosvetovo premiérový singel talentovanej mladej speváčky Viktorky Fabokovej – Povedz mi voda. Nielen o ňom sme sa rozprávali s iba 10-ročnou umelkyňou.

Viktorka, ako dlho sa venuješ spevu? Máš aj iné záľuby?

Spievam odmalička, vždy som mala prenikavý hlas. Spievala som si len tak pre radosť, pamätám si, že keď som bola menšia, občas zobral tato gitaru alebo iný nástroj a spolu sme si spievali. Robíme to vlastne dodnes. Už druhý rok študujem spev u pani Alžbety Trgovej v ZUŠ Roberta Tatára a baví ma to.
Rada sa tiež učím, škola je super a raz chcem byť učiteľkou.

Ako si naznačila, tvoj otec /Peter Fabok/ sa venuje hudbe, je nakoniec aj autorom tvojej prvej piesne Povedz mi voda. Máš aj podporu zvyšku rodiny?

Áno, Mám ešte dvoch súrodencov, ktorí si niekedy spievajú s nami a keď nespievajú, rušia nás pri nahrávaní… Myslím, že aj maminke sa páči, keď spievame.
Tato sa ma niekedy pýta, či chcem byť speváčka – mňa jednoducho baví spievať a robiť sebe i druhým radosť.

Máš čerstvých desať rokov. Ktoré speváčky sú tvojimi vzormi?

Páčia sa mi piesne Darinky Rolincovej, keď bola malá a pekne spieva Mári Čírová.
Chcela by som raz vedieť spievať tak krásne, ako moja pani učiteľka spevu, ktorá je skutočná operná hviezda /Alžbeta Trgová – sólistka opery/

Povedz nám niečo o nahrávaní piesne Povedz mi voda…

Tato mi zloži pieseň, ktorú sme si hrali iba s gitarou doma. Potom ponahrával všetky nástroje a pustil mi pesničku cez slúchadlá. Ja som ju do mikrofónu zaspievala. Bol to zvláštny pocit, počuť svoj hlas z nahrávky. Potom sme všetko poslali Vigovi /Robert Vigaš, ZVUKOLAM production))) /, ktorý pesničku dokončil. Najprv sme mali nahrávať v štúdiu, ale hanbila som sa – tak sme všetko nahrali doma. V štúdiu nahrali tato s Vigom tamburínu a bolo to smiešne sledovať.
Tato mi ani nepovedal, kedy to presne vyjde, bolo to prekvapenie.

Povedz mi voda je tvojou prvou nahrávkou. Dúfame, že poteší mnoho najmä detských poslucháčov. Z piesne cítiť inšpiráciu folklórom. Máš rada ľudové piesne?

Budem rada, ak si moju pieseň vypočujú deti na celom svete.
Spievame si doma niekoľko ďalších pesničiek a niektoré z nich sú aj ľudovky. Sú pekné a zrozumiteľné po slovensky. To sa mi páči.

Aké máš ďalšie hudobné plány? Plánuješ aj koncerty?

Hráme si doma nové pesničky a už sa teším do štúdia. Chcela by som prekonať trému a nahrávať ďalšiu pieseň tam. Tato ma v lete zobral na svoje vystúpenie do Detvy, kde sme spievali spolu, tak dúfam, že ma zoberie niekedy znova. Rada by som koncertovala, ale na všetko mám čas.

Skladbu Povedz mi voda si môžete vypočuť aj tu:
Youtube
Spotify
… a na ostatných populárnych platformách

Kontakt pre médiá: peterpe3vic@gmail.com

Práve vyšlo v Mesiac Records – Alexandra Šimegová: Ahoj život to som ja

Symbolicky na Deň boja za slobodu vychádza v nezávislom hudobnom vydavateľstve Mesiac Records slobodný debutový počin talentovanej speváčky a klaviristky z Banskej Bystrice…
Novinka je plná autentickej energie a autorských výpovedí, ktoré majú potenciál dotýkať sa duší poslucháčov.

Kde sa zrazu vzala dospelá žena, zdatná inštrumentalistka a speváčka, komplexná skladateľka hudby a autorka textov? Vynáraš sa na hudobnej scéne ako kométa, bez zmapovanej hudobnej minulosti. Povedz nám niečo viac o svojej ceste.

Môj život je moje umelecké dielo, som neustále fascinovaná a inšpirovaná. Tvorila som hudobne, pohybovo aj slovom od mala. Vždy som veľa cítila, ale naučila som sa to potlačiť, aby som nebola vystavená zraniteľnosti. Kým som pochopila, že práve piesne, ktoré skladám asi od 14-tich rokov, majú pre niekoho iného hodnotu, potrebovala som najprv prejsť skúsenosťou. Potrebovala som nájsť odvahu ukázať svetu, v ktorom je oceňovaný názor a pevný postoj, ako veľmi cítim a prežívam medzi riadkami, potrebovala som s pokorou poďakovať životu a rodičom za dar hudobne tvoriť, potrebovala som naozaj z hĺbky uveriť, že má zmysel prinášať svetu môj príspevok, že je to podmienka môjho naplnenia. Potrebovala som vnútri seba zažiť bezpečie, z ktorého je možné ukázať svoju tvár.

Tvoja hudba je o pocitoch a intímnych autorských výpovediach. Kam sama seba zaraďuješ štýlovo, čo ťa inšpiruje pri tvorbe?

Som jedným kolieskom živého organizmu s názvom ľudstvo, cítim sa prepojená so všetkým, aj tým čo pre bežné oko nie je viditeľné, to čo môžeme iba tušiť a cítiť. Inšpiruje ma všetko. Mám pocit, akoby som do piesne lievikom prelievala veľké spektrum diania široko okolo seba. Prechádza to mnou ako cez filter a pieseň to harmonizuje a je vlastne takým difuzérom. Napríklad, k bolesti  sa staviame chrbtom, nevieme s ňou žiť, alebo sa snažíme byť pozitívni a silní. Ja o nej spievam ako o súčasti, bez tragiky, pretože život vie nádherne bolieť, keď si dovolím neopúšťať dôveru.  Vtedy tma vyviera do krásneho rána a vznikne niečo nádherne celé, tak že nás pieseň vezme do veľkého pevného náručia takých, akí sme. Nie sú pre všetkých, ale verím že bude veľa tých, ktorých piesne pohladia ako radostné svitanie v duši, ako nový začiatok krásneho dňa s poďakovaním za včerajšok.

V akom horizonte vznikali jednotlivé piesne albumu Ahoj život to som ja – a prečo vlastne práve tento názov?

Sú to piesne posledných dvoch rokov, dve sú ešte staršie. Sú to pre mňa ostrovčeky na ktorých som chvíľu pobudla, spracovala skúsenosť a nabrala silu plávať ďalej. Na jar 2020 sa už pred ich nahratím nedalo utiecť. Ohlasy ľudí boli veľmi silné a moja chuť naďalej milovať život a postaviť sa bola silnejšia ako tá naň zanevrieť a uspokojiť sa s prežívaním. Bolo to doslova, akoby som sa po prvom nahrávaní prvý krát nadýchla seba a pred očami mi zostala visieť veta Ahoj život to som ja, no trvalo mi to dosť dlho kým som to strávila a naozaj sa rozhodla ju použiť. 

Dve piesne sú na albume aj v angličtine, je to zámer osloviť medzinárodné publikum? Si a budeš “bilingválna” autorka, alebo je to skôr výnimka?

Pôvodne som písala viac anglicky, je mi to blízky jazyk a nie je v tom zámer. Samé sa to pýta. Skôr som sa potrebovala trochu naučiť písať slovensky, tam bol zámer, aby mi ľudia blízko mňa rozumeli. Myslím si, že piesne v angličtine vznikať budú a určite bude  super ak oslovím aj ľudí čo po slovensky nerozumejú.  

Nahrávka pôsobí veľmi autenticky. Kde si nahrávala? Čo bolo pre teba pri práci v štúdiu najväčšou výzvou?

Demo som nahrala s Tomášom Brichtom na Zaježovej. On bol jedným z tých, ktorí ma veľmi podporili. Bol fascinovaný autenticitou piesní, divokosťou a výrazovou škálou nálad v repertoári. Album je nahrávaný u Roberta Čunderlíka v Hornej Lehote. Je to majster s ušami na nitkách. Pôvodne to mali naozaj byť moje piesne, iba ja a klavír. Otvorila som sa ale spolupráci s Tomášom Brichtom, ktorý nahral violončelo a gitaru. Pozvala som k vokálom úžasné ženy speváčky, sestru Kristínu Šimegovú, Sofiu a Majku z kapely Bosonohé Brezy. Výzva prišla, keď som svoj hlas počula z nahrávky od Roberta a povedala som si, že ja predsa tak dobre naživo nespievam… Potom som sa ukľudnila, keď som počula naživo spievať obľúbeného speváka a videla som ten rozdiel. Ja prosto nemám školený ani megasilný hlas, skôr jemný a tomu na koncertoch len potrebujem prispôsobiť ozvučenie. 

Aké publikum tvoja tvorba najviac oslovuje? Plánuješ sa prezentovať formou živých vystúpení?

Piesne oslovujú ľudí, ktorí nehľadajú dokonalý spevácky prejav, alebo chytľavé melódie. Sú to ľudia, ktorých obohacuje úprimnosť, autentickosť a hĺbka. Sú to asi hlavne ľudia, ktorí sa cítia pri mojich piesňach natoľko v bezpečí, aby sa mohli pozrieť do seba. Ale to vekové spektrum registrujem ako vysoko neobmedzené a takisto sa nechávam prekvapiť na koho zapôsobia, aj keď by som si mohla myslieť niečo iné. Určite chcem naživo hrať. Na to sa teším veľmi. 

Keby si mala vybrať jednu z 13 piesní, ktoré sa nachádzajú na albume, ktorá ťa najviac vystihuje… Ktorá je ti najbližšia a prečo?

Počkaj idem pozrieť zoznam… No, naozaj všetky milujem a všetky ma veľmi vystihujú, striedavo v mojej premenlivosti. Ak predsa jednu, tak I LOVE YOU. Je v nej plná škála prežívania a odkaz ktorý ma vystihuje, rastiem z tej najhlbšej hviezdy. Prepojenie kvetu a koreňa v čiernej zemi, pieseň, ktorou oslavujem znovuobjavenú  lásku k životu. 

Album Ahoj život to som ja si môžete vypočuť alebo zakúpiť na všetkých streamingových platformách:
YOUTUBE
APPLE MUSIC
SPOTIFY

Kontakt pre médiá a rezervácie vystúpení: saska.simeg@gmail.com
Tvorba, predaj CD: FB Ateliér Alexandra 
YOUTUBE kanál

Foto: Soňa Sadloňová

Práve vyšlo v Mesiac Records: Indiánka – Cesta z úniku

V poradí druhým edičným počinom nezávislého vydavateľstva Mesiac Records je debutový album štúdiového zoskupenia Indiánka.
Dielo je skvele namiešaným kokteilom originálnych autorských kompozícií, inštrumentálnych výkonov a energie prieniku širokého spektra hudobných štýlov.
Hlavným motorom projektu je talentovaný hudobný skladateľ Martin Borovjak.

Ako si sa dostal k tvorbe hudby? Čo najviac formovalo tvoj hudobný vkus a originálny skladateľský prístup?

Mojimi vnútornými hudobnými pólmi sú Frank Zappa a Dežo Ursiny. Okrem toho, že mám ich tvorbu najradšej, si u prvého vážim invenciu a humor, u druhého pokoj a hlboké vystihnutie duchovného prežívania v našom geografickom priestore.
U oboch je to samozrejme aj nadhľad, pracovitosť, oddanosť hudbe či dôsledné vedenie kapely – práve fenomén onoho „kapelníctva“ bol pre mňa novinkou v zmysle vlastnej skúsenosti, že demokracia vo funkčnej kapele je ilúziou.

Necítim sa byť skladateľom, akurát sa mi podarilo zaznamenať zopár hudobných nápadov, v ktorých sa zrkadlí určité obdobie a priestor s ním spojený.

Keď som mal 19 rokov, môj kamarát a učiteľ Martin Novák nám v hudobnej škole zadal domácu úlohu zložiť bluesovú skladbu – niečo som dal dohromady, a tak vznikla moja prvá pieseň. Potom nasledovalo konzervatórium a prudká dezilúzia – jednak z mentálneho nastavenia onoho prostredia, jednak z vlastnej nedostatočnosti. V lete 2012 som však strávil leto v Nórsku, kde som si začal nahrávať nejaké hudobné nápady a zaznačil som si aj niekoľko textov – jeden z nich sa volá Roztopený sneh a akosi sa hodil k vyššie spomenutej bluesovej skladbe – dúfam, že je bluesová aj v skutočnosti, keďže sa v nej niekoľkokrát objaví akord G7. 

Kto všetko sa podieľal na vzniku albumu – kto všetko sa skrýva za strohým názvom Indiánka? Ako dlho funguje vaše zoskupenie?

Žiada sa vysvetliť, že názov Indiánka nemá nič spoločné s pôvodným americkým obyvateľstvom, ale je holdom Ladislavovi Meliškovi, ktorý týmto spôsobom pamätne počastoval svoju družku Máriu (Etelu). Táto mytológia môže byť pre niekoho príliš brutálna, no ľudia niekedy pri snahe o porozumenie svetu nachádzajú aj neočakávané opory. Podobný pôvod má aj pieseň Hendžo, ktorá odkazuje na Meliškovho rovnomenného kamaráta.

Základnú zostavu, ktorá sa ustálila koncom roku 2014, tvorili okrem mňa bubeník Filip Dobrocký, tenorový saxofonista Rišo Gross a klavirista Paľo Béreš. Po čase pribudla flautistka Alexandra Volentierová a altová saxofonistka Klaudia Roháčová. A táto šestica ľudí nahrala onen album.

Ako dlho a kde nahrávka vznikala? Kto album produkoval? Prečo práve “Cesta z úniku”?

Nahrávať sme začali vo februári 2018 v Banskej Bystrici v štúdiu nášho kamaráta Viga. Ten okrem technického zabezpečenia nahrávania, mixovania, mastrovania a všemožnej technickej podpory poskytol aj nesmiernu podporu ľudskú, bez ktorej by to bolo oveľa ťažšie. Posledné úseky sme nahrávali niekedy v lete 2019 a celé to bol veľmi príjemný proces.

Spojenie „Cesta z úniku“ kedysi použila moja priateľka. Pri „hľadaní“ názvu albumu som si na to spomenul a uvedomil si, že ide o trefné vystihnutie obdobia, v ktorom piesne vznikali.

Ako by si štýlovo zaradil kompozície, ktoré sa na album dostali? Počuť tam všetko, od klasickej hudby, cez džez, až po poctivý pop…

Ide o eklektickú zmes toho, čo sa mi páči na hudbe iných ľudí, pričom táto je obohatená o určité osobné a miestne reálie. Je to teda hudobný záznam istého obdobia v mojom živote – ak by som písal poviedky, zvolil by som takú formu, no hudba je mi ako vyjadrovací spôsob najbližšia. Za to, že som uprednostnil slovenské texty vďačím vstrebávaniu albumu Bezvetrie od Andreja Šebana a následne „slovenských“ albumov Deža Ursínyho. Nejde o ideologický prístup, skôr niečo, čo prišlo prirodzene. Dôležitejšie než štýlové zaradenie sú pre mňa práve texty, na ktoré som pomerne úzkostlivo dbal – väčšinou sú moje, výnimkou je „Mimime mimino,“ ktoré je zhudobnením básne mojej kamarátky Mimy Tončovej a piesne „Vlk samotár“ a „Vymieranie jesennej lásky,“ ktoré sú básňami Márie Michaleje. Kľúč pre ich identifikovanie je jednoduchý: sú spievané v ženskom rode. 

Okrem textov kladiem značný dôraz na dynamiku a farbu. Na skúškach boli pre mňa najpríjemnejšie práve tie momenty, keď sa podarilo vytvoriť peknú hudobnú farbu – v tej som sa občas dokázal rochniť ako fialové žirafy v blate v rovnomennej pesničke.

Povieš nám recept na kvalitnú autorskú pieseň? Kedy k tebe prichádza múza a v akom časovom horizonte sa rodili skladby na debut Indiánky?

Moja múza mi väčšinou otrieskala hlavu o klavír vo chvíľach, keď som v iných veciach nevidel zmysel. Teraz už nachádzam zmysel aj inde a hudbu neskladám. Išlo vlastne o terapiu šokom nasledovanú tichou kontempláciou a ďalším šokom spojeným s „predstavovaním“ piesní na skúškach. V podstate všetky vznikali v období medzi rokmi 2013 až 2017, potom už prebiehali len mierne úpravy. Spievanie vlastných textov môže byť obnažujúcim procesom, obzvlášť ak človek nie je spevákom a má problém stávať sa ním. Môj občasný „spev“ je skôr deklamovaním, no ak by to bolo inak, posunulo by sa to niekam, kam som nemal chuť ísť. A okrem toho, na albume skutočne spievajú Paľo a Alexandra, takže tam zaznejú aj skutočné vokálne tóny.

Čo bude ďalej? Plánujete k niektorej z piesní ponúknuť videoklip? Čo živé koncerty? Na čo sa môžu vaši fanúšikovia tešiť?

Momentálne nemám v pláne koncerty ani ďalšie albumy, keďže hudobne netvorím a venujem sa iným veciam. Naši fanúšikovia by sa mali predovšetkým tešiť na otvorenie pohostinstiev po zlepšení súčasnej spoločenskej situácie a všetko zmysluplné, čo si sami vytvoria.

Album Cesta z úniku si môžete vypočuť aj tu:
AMAZON
YOUTUBE
TIDAL
SPOTIFY
APPLE

Nové vydavateľstvo kvalitnej hudby v Banskej Bystrici

“Jediným kritériom pre zaradenie do nášho edičného plánu je subjektívna kvalita hudby – môžeme si to dovoliť,” konštatujú zakladatelia vydavateľstva Mesiac Records…

Celý článok v časopise Populár nájdete tu:

https://www.popular.sk/mesiac-records-chceme-najma-pocuvat-co-chcu-sami-hudobnici-tvrdia-zakladatelia-novej-znacky