Author: Mesiac Records

Skupina Secret Session uzatvára jednu etapu svojej existencie koncertným albumom Dancing in thge Liquid Light. O novinke – čerstvo pokrstenej potom, sme sa zhovárali s frontmanom skupiny Pablom Gajdošom.

Z albumu cítiť žánrovú poctivosť a vzťah k hudbe najmä 60-tych rokov. Čo formovalo tvoj hudobný pohľad na svet?

Ahoj Peťo. Som rád, že cítiš také veci, aj keď ja našu „žánrovosť“ vnímam skôr ako vec prístupu. Keď si vezmeš 60-te, až hádam do polky 70-tych, keď počúvaš tie nahrávky a kapely súbežne z rovnakých rokov, nie je až tak rozdiel medzi rockom, bluesom, džezom, funky atď… Ťažkú avantgardu a vážnu hudbu nehovorím. Muselo sa to zaspievať, nedalo sa to dolaďovať, sóla sa neposielali emailom atď… Bubny zneli ako bubny a song musel fungovať, nedal sa „vyrobiť v štúdiu“ z ničoho. Čiže mňa najviac inšpiruje tá rýdzosť a úprimnosť tých songov a ľudí čo to tvorili. Aj na kultových doskách tej doby občas počuť nedokonalosti a mne veľmi imponujúcu človečinu a dokonca aj veci, ktoré by prísne vzaté niekto mohol nazvať aj chybami. V začiatkoch môj hudobný pohľad na svet formoval hlavne nedostatok hudby v detstve. U nás doma muzika nehrala moc rolu, iba ak ako pozadie, no postupne smerom od bratranca sa mi dostali v 90tych rokoch do rúk nejaké grunge kazety, počúval som nejako prirodzene rockové relácie v Rádiu Rebeca, do toho naši kúpili satelit kde som čumel veľa na VIVU a MTV a postupne som sa zaplietol s partiou (speed)metalistov zo ZV a okolia. Potom som začal chodiť na koncerty a keď som videl, že aj domáce bandy a normálny chalani „z ulice“ vedia sprostredkovať zimomriavky a umelecký zážitok sa prirodzene stalo, že som už doma našiel zabudnutú gitaru, ocitol som sa v skúšobni a zháňal zosíky a učil sa z ucha brnkať melódie spevu z nahrávok a potom na fare u nás v dedine akordy a dával sa potom v meste dokopy s ľuďmi podobných snov. V mojom okolí vládol hard rock a metal, mal som najradšej ten melodický, aj prog, nápady, emócie, farebnosť, pekné textové obrazy a pozitívnosť. Postupne som však stále viac prepadával aj starej gitarovej muzike a do zajačej nory som sa ponoril úplne keď som začal pracovať v BA v kultovej predajni muziky pre fanatikov – Roxy.  Tam som spoznal veci čo by som za ne dal ruku do ohňa: Joni Mitchell, (uk) folk, celý US folk rock, psychedéliu ako takú a prvý krát som uchopil rock ako muziku ktorá nepotrebuje skreslené gitary. A to bolo pre Secret Session zásadné zistenie…

Kto všetko sa hráčsky a skladateľsky na nahrávke podieľal?

Na nahrávke sme hrali v zostave Maťo Šalko: bicie, Belinda Rašnerová: basa, Danko Kéry: gitary a ja spev a gitara. Každý v kapele spieval harmónie a niekedy aj hlavné party. No a Ivi Macková tradične meotarové projekcie. Songy som zložil všetky ja aj texty, Dano prišiel s hudbou do „Nothing“ čo je totálna pecka. Táto zostava práve preklenula náš band z kapely čo hrá covery hippie blues neviem čo rocku do kapely čo hrá vlastné veci. Boli sme na seba naladení hudobne : dynamicky a tajmingovo spôsobom, ktorý vnímam v dnešnom kontexte „rockovej“ hudby ako veľmi vzácny a výnimočný.

Kde živá nahrávka vznikla?

Nahrávka vznikla pred publikom na koncerte v Divadle Štúdio tanca. Vedeli sme, že to je posledný koncert tejto zostavy a tak sme to chceli nahrať. Vyšlo to, boli sme zohratí a veci sa podarili a zazneli, takže prečo to nevydať. Osobne vnímam túto nahrávku ako „radový album“ nie ako live album. Hoci bol nahratý naživo, songy z neho už neplánujem nahrať štúdiovo, čiže toto je to, takto sme hrali vtedy, takto sme zneli vtedy, také to proste bolo. Fokus je na songy a ich ducha, a to že to je live je skôr bonus s puncom ozajstnosti. 

Živý koncert, kde vznikol materiál na album, bol posledným v pôvodnej zostave, uzatvorili ste jedno obdobie v živote kapely. Čo budúcnosť?

Uzatvorili sme veru jednu krásnu aj náročnú kapitolu. Vydali sme s ňou debut na ktorý sme vyzbierali od fandov 3 tisíc eur, hrali o život kde sa dalo, veľa sa cestovalo, skúšky boli náročné keďže ľudia boli aj v iných štátoch, mali iné pracovné doby, motivácie atď… Som rád, že takýto nezabudnuteľný koncert dal tomu obdobiu bodku. Budúcnosť je neistá ako vždy ale prítomnosť je živá. Pred dvomi týždňami sme boli nahrávať už tretiu dosku s úplne inou zostavou hudobníkov z BB a okolia. Ohrali sme aj koncert na ktorom sme „Dancing“ krstili, aj keď z neho nezaznela ani nota, čo je ale tiež výnimočné. No a črtajú sa aj nejaké koncerty, no zostava činí 8 ľudí – dve bicie, tri gitky, basu, saxík a meotar-skoro každý aj spieva, takže bude asi potrebné urobiť nejaké „kapely v rámci kapely“ – aby sa dalo hrať povedzme aj ako akustické duo, power(less) trio, klasický rockový kvartet atď… Zatiaľ to ľudí myslím ako tak baví, ale ešte sa nevie čo kto chce tomu obetovať.  No a samozrejme sú nápady už na ďalšie skladby.

Ste koncertná kapela… kde všade a v akom obsadení vás môžeme najbližšie zažiť naživo?

Najbližšie hráme 30.6. v záhrade Skuteckého galérie v BB s Clube de Esquiar a Ďurom Havlíkom, ktorý zahrá sám. Je to taká priateľská akcia na tráve s domácim zvučením, čo bude riadne príjemné. Budeme bez bubeníkov, tak možno dáme „akusticky“, alebo skúsim na bicie ja. To sa ešte uvidí. Práve z takýchto situácií vzišlo to „Secret“ v názve našej kapely a je zdravé, aj keď niekedy otravné – že sa stále také situácie dejú. Je to dobrá lekcia do (praktického) života…

Album Dancing in the Liquid Light si môžete vypočuť na všetkých streamingových platformách, napríklad na Spotify.

14. decembra 2020 vyšiel celosvetovo premiérový singel talentovanej mladej speváčky Viktorky Fabokovej – Povedz mi voda. Nielen o ňom sme sa rozprávali s iba 10-ročnou umelkyňou.

Viktorka, ako dlho sa venuješ spevu? Máš aj iné záľuby?

Spievam odmalička, vždy som mala prenikavý hlas. Spievala som si len tak pre radosť, pamätám si, že keď som bola menšia, občas zobral tato gitaru alebo iný nástroj a spolu sme si spievali. Robíme to vlastne dodnes. Už druhý rok študujem spev u pani Alžbety Trgovej v ZUŠ Roberta Tatára a baví ma to.
Rada sa tiež učím, škola je super a raz chcem byť učiteľkou.

Ako si naznačila, tvoj otec /Peter Fabok/ sa venuje hudbe, je nakoniec aj autorom tvojej prvej piesne Povedz mi voda. Máš aj podporu zvyšku rodiny?

Áno, Mám ešte dvoch súrodencov, ktorí si niekedy spievajú s nami a keď nespievajú, rušia nás pri nahrávaní… Myslím, že aj maminke sa páči, keď spievame.
Tato sa ma niekedy pýta, či chcem byť speváčka – mňa jednoducho baví spievať a robiť sebe i druhým radosť.

Máš čerstvých desať rokov. Ktoré speváčky sú tvojimi vzormi?

Páčia sa mi piesne Darinky Rolincovej, keď bola malá a pekne spieva Mári Čírová.
Chcela by som raz vedieť spievať tak krásne, ako moja pani učiteľka spevu, ktorá je skutočná operná hviezda /Alžbeta Trgová – sólistka opery/

Povedz nám niečo o nahrávaní piesne Povedz mi voda…

Tato mi zloži pieseň, ktorú sme si hrali iba s gitarou doma. Potom ponahrával všetky nástroje a pustil mi pesničku cez slúchadlá. Ja som ju do mikrofónu zaspievala. Bol to zvláštny pocit, počuť svoj hlas z nahrávky. Potom sme všetko poslali Vigovi /Robert Vigaš, ZVUKOLAM production))) /, ktorý pesničku dokončil. Najprv sme mali nahrávať v štúdiu, ale hanbila som sa – tak sme všetko nahrali doma. V štúdiu nahrali tato s Vigom tamburínu a bolo to smiešne sledovať.
Tato mi ani nepovedal, kedy to presne vyjde, bolo to prekvapenie.

Povedz mi voda je tvojou prvou nahrávkou. Dúfame, že poteší mnoho najmä detských poslucháčov. Z piesne cítiť inšpiráciu folklórom. Máš rada ľudové piesne?

Budem rada, ak si moju pieseň vypočujú deti na celom svete.
Spievame si doma niekoľko ďalších pesničiek a niektoré z nich sú aj ľudovky. Sú pekné a zrozumiteľné po slovensky. To sa mi páči.

Aké máš ďalšie hudobné plány? Plánuješ aj koncerty?

Hráme si doma nové pesničky a už sa teším do štúdia. Chcela by som prekonať trému a nahrávať ďalšiu pieseň tam. Tato ma v lete zobral na svoje vystúpenie do Detvy, kde sme spievali spolu, tak dúfam, že ma zoberie niekedy znova. Rada by som koncertovala, ale na všetko mám čas.

Skladbu Povedz mi voda si môžete vypočuť aj tu:
Youtube
Spotify
… a na ostatných populárnych platformách

Kontakt pre médiá: peterpe3vic@gmail.com

Symbolicky na Deň boja za slobodu vychádza v nezávislom hudobnom vydavateľstve Mesiac Records slobodný debutový počin talentovanej speváčky a klaviristky z Banskej Bystrice…
Novinka je plná autentickej energie a autorských výpovedí, ktoré majú potenciál dotýkať sa duší poslucháčov.

Kde sa zrazu vzala dospelá žena, zdatná inštrumentalistka a speváčka, komplexná skladateľka hudby a autorka textov? Vynáraš sa na hudobnej scéne ako kométa, bez zmapovanej hudobnej minulosti. Povedz nám niečo viac o svojej ceste.

Môj život je moje umelecké dielo, som neustále fascinovaná a inšpirovaná. Tvorila som hudobne, pohybovo aj slovom od mala. Vždy som veľa cítila, ale naučila som sa to potlačiť, aby som nebola vystavená zraniteľnosti. Kým som pochopila, že práve piesne, ktoré skladám asi od 14-tich rokov, majú pre niekoho iného hodnotu, potrebovala som najprv prejsť skúsenosťou. Potrebovala som nájsť odvahu ukázať svetu, v ktorom je oceňovaný názor a pevný postoj, ako veľmi cítim a prežívam medzi riadkami, potrebovala som s pokorou poďakovať životu a rodičom za dar hudobne tvoriť, potrebovala som naozaj z hĺbky uveriť, že má zmysel prinášať svetu môj príspevok, že je to podmienka môjho naplnenia. Potrebovala som vnútri seba zažiť bezpečie, z ktorého je možné ukázať svoju tvár.

Tvoja hudba je o pocitoch a intímnych autorských výpovediach. Kam sama seba zaraďuješ štýlovo, čo ťa inšpiruje pri tvorbe?

Som jedným kolieskom živého organizmu s názvom ľudstvo, cítim sa prepojená so všetkým, aj tým čo pre bežné oko nie je viditeľné, to čo môžeme iba tušiť a cítiť. Inšpiruje ma všetko. Mám pocit, akoby som do piesne lievikom prelievala veľké spektrum diania široko okolo seba. Prechádza to mnou ako cez filter a pieseň to harmonizuje a je vlastne takým difuzérom. Napríklad, k bolesti  sa staviame chrbtom, nevieme s ňou žiť, alebo sa snažíme byť pozitívni a silní. Ja o nej spievam ako o súčasti, bez tragiky, pretože život vie nádherne bolieť, keď si dovolím neopúšťať dôveru.  Vtedy tma vyviera do krásneho rána a vznikne niečo nádherne celé, tak že nás pieseň vezme do veľkého pevného náručia takých, akí sme. Nie sú pre všetkých, ale verím že bude veľa tých, ktorých piesne pohladia ako radostné svitanie v duši, ako nový začiatok krásneho dňa s poďakovaním za včerajšok.

V akom horizonte vznikali jednotlivé piesne albumu Ahoj život to som ja – a prečo vlastne práve tento názov?

Sú to piesne posledných dvoch rokov, dve sú ešte staršie. Sú to pre mňa ostrovčeky na ktorých som chvíľu pobudla, spracovala skúsenosť a nabrala silu plávať ďalej. Na jar 2020 sa už pred ich nahratím nedalo utiecť. Ohlasy ľudí boli veľmi silné a moja chuť naďalej milovať život a postaviť sa bola silnejšia ako tá naň zanevrieť a uspokojiť sa s prežívaním. Bolo to doslova, akoby som sa po prvom nahrávaní prvý krát nadýchla seba a pred očami mi zostala visieť veta Ahoj život to som ja, no trvalo mi to dosť dlho kým som to strávila a naozaj sa rozhodla ju použiť. 

Dve piesne sú na albume aj v angličtine, je to zámer osloviť medzinárodné publikum? Si a budeš “bilingválna” autorka, alebo je to skôr výnimka?

Pôvodne som písala viac anglicky, je mi to blízky jazyk a nie je v tom zámer. Samé sa to pýta. Skôr som sa potrebovala trochu naučiť písať slovensky, tam bol zámer, aby mi ľudia blízko mňa rozumeli. Myslím si, že piesne v angličtine vznikať budú a určite bude  super ak oslovím aj ľudí čo po slovensky nerozumejú.  

Nahrávka pôsobí veľmi autenticky. Kde si nahrávala? Čo bolo pre teba pri práci v štúdiu najväčšou výzvou?

Demo som nahrala s Tomášom Brichtom na Zaježovej. On bol jedným z tých, ktorí ma veľmi podporili. Bol fascinovaný autenticitou piesní, divokosťou a výrazovou škálou nálad v repertoári. Album je nahrávaný u Roberta Čunderlíka v Hornej Lehote. Je to majster s ušami na nitkách. Pôvodne to mali naozaj byť moje piesne, iba ja a klavír. Otvorila som sa ale spolupráci s Tomášom Brichtom, ktorý nahral violončelo a gitaru. Pozvala som k vokálom úžasné ženy speváčky, sestru Kristínu Šimegovú, Sofiu a Majku z kapely Bosonohé Brezy. Výzva prišla, keď som svoj hlas počula z nahrávky od Roberta a povedala som si, že ja predsa tak dobre naživo nespievam… Potom som sa ukľudnila, keď som počula naživo spievať obľúbeného speváka a videla som ten rozdiel. Ja prosto nemám školený ani megasilný hlas, skôr jemný a tomu na koncertoch len potrebujem prispôsobiť ozvučenie. 

Aké publikum tvoja tvorba najviac oslovuje? Plánuješ sa prezentovať formou živých vystúpení?

Piesne oslovujú ľudí, ktorí nehľadajú dokonalý spevácky prejav, alebo chytľavé melódie. Sú to ľudia, ktorých obohacuje úprimnosť, autentickosť a hĺbka. Sú to asi hlavne ľudia, ktorí sa cítia pri mojich piesňach natoľko v bezpečí, aby sa mohli pozrieť do seba. Ale to vekové spektrum registrujem ako vysoko neobmedzené a takisto sa nechávam prekvapiť na koho zapôsobia, aj keď by som si mohla myslieť niečo iné. Určite chcem naživo hrať. Na to sa teším veľmi. 

Keby si mala vybrať jednu z 13 piesní, ktoré sa nachádzajú na albume, ktorá ťa najviac vystihuje… Ktorá je ti najbližšia a prečo?

Počkaj idem pozrieť zoznam… No, naozaj všetky milujem a všetky ma veľmi vystihujú, striedavo v mojej premenlivosti. Ak predsa jednu, tak I LOVE YOU. Je v nej plná škála prežívania a odkaz ktorý ma vystihuje, rastiem z tej najhlbšej hviezdy. Prepojenie kvetu a koreňa v čiernej zemi, pieseň, ktorou oslavujem znovuobjavenú  lásku k životu. 

Album Ahoj život to som ja si môžete vypočuť alebo zakúpiť na všetkých streamingových platformách:
YOUTUBE
APPLE MUSIC
SPOTIFY

Kontakt pre médiá a rezervácie vystúpení: saska.simeg@gmail.com
Tvorba, predaj CD: FB Ateliér Alexandra 
YOUTUBE kanál

Foto: Soňa Sadloňová